Jakub „Kuko“ Mazán, CEO agentúry Zaraguza, je neprehliadnuteľný „týpek“ (doslova) s pútavým príbehom. Svoju kariéru odštartoval v kreatívnom sektore ako copywriter a ideamaker. Jeho prirodzená evolúcia ho viedla k riadeniu ľudí a ich manažovaniu, no svoju silnú stránku objavil rovnako v prepájaní šikovných talentov z rôznych odvetví. Energickou prácou a nasadením zaujal majiteľov, ktorí mu ponúkli spoluvytvoriť a následne aj viesť agentúru 4.0. Tú neskôr po jeho nástupe integroval do agentúry Zaraguzy. Kuko si od mladosti „išiel svoje“ – počnúc basketbalom (hoci vyrastal na dedine, kde všetci hrali futbal) a končiac hudbou a vizuálnym umením. Už ako tínedžer zistil, že ho baví a fascinuje reklama, aj preto sa popri brigáde v kaviarni prihlásil na neplatené stáže v reklamných agentúrach. Neskôr začal v jednej z nich pracovať ako junior a vďaka svojmu prístupu a dobrým nápadom sa mu časom podarilo získať prácu na full-time. Vysokú školu v Trnave pod vplyvom mladíckeho rebelantstva nedokončil. Viac ho priťahovala praktická skúsenosť z reklamy než akademická teória, ktorá v tom čase vôbec nekorešpondovala s praxou. To sa vraj v súčasnosti, ako tvrdí, výrazne zlepšilo. Jakub sa v pozícii CEO necíti a ani nechce cítiť úplne v pohode či „cool“, pretože verí, že kľúčom k úspechu je mierny diskomfort, neustále napredovanie, posúvanie hraníc, balans na hrane a cit pre biznis. Avšak za najdôležitejšie v riadení agentúry považuje to, ako človek pracuje s ľuďmi. Obklopuje sa najmä takými, ktorým v prirodzenej výbave nechýba slovo pokora, odhliadnuc od životného obdobia, akým práve prechádzajú. V Kukovom súkromí je na prvom mieste rodina. Hoci práca mu zaberá veľa času a máva dni, keď v kalendári nenájde pätnásť voľných minút, netreba sa vraj z toho zblázniť… Naopak, vďaka svojej pracovnej pozícii získava výborný rozhľad a neoceniteľné kontakty na zaujímavých ľudí z celého spektra profesií. Vo voľnom čase jazdí na bicykli, príležitostne hrá golf, no k jeho každodennej rutine patrí otužovanie ako forma meditácie. Rituál, ktorým si nielen utužuje zdravie, ale najmä čistí hlavu, mu pomáha lepšie čeliť náročným úlohám hneď zrána. Kedysi sníval o práci v agentúre Zaraguza, dnes ju vedie. No zároveň cíti, že reklamná brandža už nie je taká sexi, aká bývala kedysi, a že aj kvalitní ľudia sa hľadajú a najímajú ťažšie. Jakub je presvedčený, že vzdelávacie inštitúcie celkovo zlyhávajú v adresnosti a príprave absolventov na pracovný trh. Podľa neho je dôležité okrem iného naučiť mladých ľudí odolnosti, vytrvalosti a ukázať im, že zlyhanie nie je koniec sveta, ale príležitosť na osobný i profesijný rast. Reklamný biznis je vo veľkej miere založený na trendoch. Tie sa však rýchlo menia. Práve preto je pre Kuka dôležité nespadnúť do pasce módnych vĺn, ale vnímať ich citlivo a s rozvahou. Jakub „Kuko“ Mazán je príkladom lídra, ktorý spája kreativitu s manažérskymi schopnosťami a svojou osobnosťou, nadhľadom a pokorou inšpiruje svoj tím k neustálemu rastu.

Michaela Šišková, CEO biotechnologického startupu DNA ERA, je jasným dôkazom toho, že vášeň a odhodlanie môžu premeniť sny na skutočnosť. Spolu s bývalým manželom položili základy firmy, ktorej DNA testy dokážu zistiť, na aké ochorenia alebo intolerancie sú zákazníci náchylní, prípadne na aký druh športu majú predispozíciu. V roku 2020 sa ocitla v prestížnom rebríčku Forbes 30 pod 30. Hoci si Michaela pôvodne myslela, že sa stane právničkou či medičkou, vyštudovala genetiku, ktorá jej rovnako umožňovala skĺbiť jej túžbu pomáhať ľuďom prostredníctvom vedeckého výskumu. Počas štúdia na vysokej škole sa vzdelávala aj v Nexteria Leadership Academy, trojročnom programe pre talentovaných študentov túžiacich po pozitívnej zmene na Slovensku. Tu získala prvý kontakt s biznisom a neoceniteľné poznanie vlastnej osobnosti a zručnosti v oblasti soft skills. Kľúčom k úspechu DNA ERA však bola jej vízia a odvaha riskovať. Priznáva, že v podnikaní hrá veľkú rolu šťastie, ale je potrebné ísť mu naproti. Obklopila sa ľuďmi, ktorí ju vedeli posunúť vpred, a naučila sa, že pre celkový úspech hoc aj toho najlepšieho produktu je potrebné spájať a rozvíjať rôzne oblasti podnikania – od vývoja produktu cez personalistiku až po marketing. No najmä nikdy sa nevzdávať! DNA ERA je na trhu šesť rokov, ale myšlienka na jej vznik zrela už dva roky predtým. Michaela a jej tím čelili výzvam, ako spojiť odborníkov z rôznych oblastí a vytvoriť niečo, čo tu v tom čase chýbalo. Práca vo firme bola intenzívna až hektická, no s príchodom dieťaťa sa naučila nájsť balans medzi prácou a rodinou, prinútilo ju to spomaliť a nájsť tú správnu rovnováhu. Spomína, že začiatky podnikania boli plné neistoty a naivity, no práve to im pomohlo napredovať. Verili vo svoj produkt i jeho potenciál pomáhať ľuďom. Trh sa odvtedy zmenil. Vo firmách sa kladie väčší dôraz na mentálne zdravie a work-life balance. A práve prostredníctvom cvičenia vo fitnescentre, behu a joge sa udržuje vo sviežej mentálnej, ale aj fyzickej kondícii. Tým skutočným únikom z reality je pre ňu hudba, konkrétne hra na klavíri a organ, ktorej sa venuje od detských čias. Michaela vníma pozitívne aj narastajúci počet žien v biznise. Je odhodlaná viesť DNA ERA k pozícii lídra v strednej a vo východnej Európe. Rozširovaním a spájaním portfólia testov chce poskytovať personalizovaný pohľad na zdravie jednotlivca. Aj napriek narastajúcej konkurencii verí v edukáciu trhu a neustály rozvoj. Líderstvo je pre ňu prirodzené. Rada pracuje so svojím tímom, podporuje ich rast a verí, že úspech firmy je založený na úspechu jednotlivcov. Mladým ľuďom radí, aby nasledovali svoje sny, nebáli sa riskovať a nevzdávali sa pri prvom neúspechu. Skúsenosti, ktoré získajú pri podnikaní, sú totiž neoceniteľné. Michaela Šišková je príkladom toho, že s odhodlaním, so správnym tímom a s neustálou snahou o rovnováhu medzi prácou a osobným životom sa dajú dosiahnuť veľké veci.

Prof. Juraj Hamar, generálny riaditeľ SĽUK-u a profesor na Katedre estetiky FiF UK v Bratislave, je človek, ktorého vášeň a tvrdá práca priviedli k úspechu. Vyrastal v malej dedine Kozárovce pri Hrone, kde umenie a folklór boli súčasťou každodenného života. Jeho rodina bola aktívna v divadle a vo folklórnych skupinách, čo prirodzene formovalo jeho umelecký základ. Už od detstva hral na akordeóne, neskôr na gitare aj v školskej dychovke. Na gymnáziu v Leviciach ho jeho učiteľka literatúry povzbudzovala, aby písal poéziu a literárne texty, s ktorými sa zúčastňoval rôznych súťaží. Popri tom sa venoval aj kreslenému humoru. Po strednej škole sa chcel venovať pedagogike, ale nakoniec sa rozhodol pre štúdium estetiky a literárnej vedy v Bratislave, kde pôsobí ako profesor dodnes. Vysoká škola ho zaviedla do folklórnych súborov Ekonóm a Gymnik, kde sa rozvíjal ako tanečník, muzikant a spevák, neskôr aj ako tanečný pedagóg a choreograf. Založil detský folklórny súbor Dovinka, hrával so Slovenským gajdošským združením a tvoril choreografie pre ďalšie detské a amatérske súbory. Neskôr sa vďaka svojim autorským projektom a spolupráci dostal do SĽUK-u, kde od 1. apríla (bez žartu) 2010 pôsobí ako generálny riaditeľ. Hamar sa vždy pohyboval medzi dvoma svetmi – umeleckým a akademickým, ale aj tým ľudovým a intelektuálnym. Ako riaditeľovi SĽUK-u sa mu podarilo vytvoriť niekoľko úspešných programov, v rámci ktorých spolupracoval s rôznymi umelcami, čím obohatil tradičný folklór o nové prvky. Jeho prístup spočíva v kombinácii kreatívnej vízie a schopnosti obklopiť sa schopnými manažérmi a výnimočnými umelcami. Napriek výzvam, ktoré prináša riadenie takej veľkej inštitúcie, Hamar nikdy neprestáva byť vášnivým umelcom. S tradičným bábkovým divadlom vystupuje už 24 rokov po celom svete, čo mu prináša nielen radosť, ale aj inšpiráciu k jeho pedagogickej a vedeckej práci. Juraj Hamar je presvedčený, že deti a mládež majú nevídané možnosti svojho vzdelávania a osobnostného rastu, a preto je dôležité ponúkať im popri tom aj kvalitné umenie, ktoré ich bude formovať. Stotožňuje sa s výrokom francúzskeho filozofa Gastona Bachelarda, ktorý povedal, že by sme mali všetko robiť preto, aby žiaci boli múdrejší ako učitelia a deti múdrejšie ako rodičia. Svojím príkladom ukazuje, že vášeň pre umenie a tvrdá práca môžu viesť k splneniu vlastných snov. Mladým ľuďom Hamar radí, aby tiež išli za svojimi snami, aby sa nebáli nových výziev a nikdy nestrácali odvahu. „Nech si idú za svojou vecou, za svojimi snami a cieľmi, čo, prirodzene, prináša aj veľa driny, potu a krvi, ale najmä veľa zodpovednosti,“ hovorí Hamar. Jeho životný príbeh je dôkazom toho, že aj dnes je možné spojiť tradičné hodnoty s modernými prístupmi, vzdelanie so životom naplneným zábavou a humorom, radosťou a spokojnosťou a azda aj úspechom.

Martin Kukoľ, CEO spoločnosti Synchronix, je energický, no zároveň pohodu a vyrovnanosť vyžarujúci chlapík. Od piateho ročníka základnej školy bol presvedčený, že jeho životnou cestou bude práca s drevom. S pevným cieľom sa vybral študovať drevársku školu v Spišskej Novej Vsi a neskôr vysokú školu vo Zvolene, kde sa postupne prepracoval od robotníka až po technického riaditeľa. Aj keď dnes už pracuje v inej oblasti, doma stále rád majstruje s drevom. V deväťdesiatych rokoch sa Martin začal venovať obchodu vo firme, ktorá zastupovala batérie VARTA na Slovensku. Vybudoval štyri distribučné pobočky a získal cenné skúsenosti. No skutočná výzva prišla až neskôr, keď mu zavolali z veľkej personálnej agentúry s ponukou viesť IT firmu. Najprv sa zdráhal, keďže v IT sfére nikdy nepracoval a neovládal dobre angličtinu. No príležitosti v tomto odvetví boli neodolateľné, a tak sa rozhodol túto výzvu prijať. Jeho úlohou bolo rozbehnúť pobočku v Košiciach, čo sa mu úspešne podarilo. Aj keď sa nikdy nepovažoval za IT odborníka, neustále sa učil a zdokonaľoval. Dnes, po 20 rokoch v IT, sa Martin stále cíti viac obchodníkom ako technikom. Práve obchod ho napĺňa a motivuje hľadať nové príležitosti. V IT sektore zažil obdobie veľkých príležitostí, keď trh len začínal rásť. Dnes, keď je trh naplnený, je nevyhnutné držať krok s technologickými inováciami a riešiť bezpečnostné riziká, ktoré moderné technológie prinášajú. Martin vie, že inovácie sú kľúčom k úspechu, no tiež chápe, že s nimi prichádzajú aj nové výzvy. Popri práci v IT si našiel čas aj na golf. Spočiatku sa tomuto športu venoval z nutnosti, kvôli biznisovým príležitostiam, no postupne ho golf chytil za srdce. Dnes je preňho nielen športom, ale aj relaxom a príležitosťou stretnúť sa s priateľmi a rodinou. Ako sám hovorí, golf nie je len o technike, ale najmä o nastavení mysle: „Lepšie hráš, ak máš čistú hlavu. Potom ťa ani zlá rana nerozhodí. Táto sebakontrola sa hodí aj v biznise.“ Pri golfe úplne vypína… dokonca aj telefón. Raz týždenne trénuje s trénerom, firma Synchronix je dokonca partnerom golfovej túry. Martinov životný príbeh je plný inšpirácie a dôkazom, že nikdy nie je neskoro skúsiť niečo nové. Jeho motto „čo a koľko dávaš, dvakrát sa ti vráti“ ho sprevádza na každom kroku. Verí, že robiť druhých šťastnými je kľúčom k vlastnému šťastiu. Svojím prístupom a odhodlaním je vzorom pre mnohých, ktorí sa neboja ísť za svojimi snami a čeliť novým výzvam. Martin Kukoľ je líder s veľkým srdcom a darom byť blízko k všetkým ľuďom, s ktorými spolupracuje. Dokazuje, že s odvahou, tvrdou prácou a so správnym prístupom sa dá dosiahnuť takmer čokoľvek. Jeho príbeh je pripomienkou, že úspech nie je len o kariérnom raste, ale aj o neustálom učení, prekonávaní zdanlivo neprekonateľných prekážok a hľadaní radosti v každom okamihu života.

Tomáš Brngál, technologický podnikateľ, vyštudovaný lekár, vizionár a CEO spoločností Virtual Medicine a Virtual Everything, stelesňuje zanietenie, vášeň a neúnavnú túžbu posúvať veci vpred. Už ako študent medicíny sa vydal na cestu, ktorá zmenila jeho život a otvárala nové možnosti v oblasti vzdelávania a technológií. Jeho príbeh sa začína snom o interaktívnej 3D technológii, ktorá by uľahčila štúdium anatómie – oblasti, ktorá je extrémne náročná a často stresujúca nielen pre študentov. Prvá skúsenosť s virtuálnou realitou bola preňho, ako tvrdí, dych berúca. Uvedomil si, že VR technológia je presne to, čo potrebuje na efektívne učenie sa anatómie v trojrozmernom prostredí. Napriek tomu, že VR nebola v tom čase ešte bežne dostupná, odhodlanie a vízia ho viedli k vytvoreniu projektu, ktorý dnes poznáme ako Virtual Medicine. Spočiatku študentský projekt sa rýchlo rozrástol, získal viaceré ocenenia, podporu partnerov a neskôr aj investície. V roku 2017 s jeho tímom vydal prvú verziu aplikácie Human Anatomy VR, ktorá po necelých troch týždňoch od vydania získala tisíce používateľov v 100 krajinách sveta. Dnes ju využívajú státisíce ľudí vo viac ako 180 krajinách sveta a medzi nimi aj významné svetové inštitúcie od USA až po Nový Zéland ako napríklad Stanford University, Penn Medicine alebo Mayo Clinic. Tomášov úspech však nie je len výsledkom technologickej inovácie, ale aj jeho líderských schopností. Dokázal zapáliť svoj tím pre spoločný cieľ a vytvoriť prostredie, v ktorom každý člen cíti vášeň pre svoju prácu. Jeho prirodzená zvedavosť, schopnosť počúvať odborníkov, klásť správne otázky a obklopovať sa talentovanými ľuďmi je kľúčom k tomu, aby jeho vízia mohla rásť a prosperovať. Sebadisciplíne, tvrdej práci, ale aj spracovaniu úspechov ho naučila aj Lúčnica, v ktorej už počas strednej a neskôr aj vysokej školy tancoval. Vnímal ju okrem iného aj ako výborné miesto pre networking. Do života mu dokonca priniesla aj jeho spoločníka Michala Tkáča a ďalších kamarátov, ľudí, študentov z celého spoločenského a profesijného spektra. Príbeh Tomáša Brngála je aj o neustálom vzdelávaní a prispôsobovaní sa novým výzvam. Ako firmy rástli, musel sa naučiť nielen množstvo technických, ale aj ekonomických záležitostí, pochopiť HR, biznis development i samotný firemný manažment. Efektívne využíval všetky dostupné informačné zdroje na ďalšie vzdelávanie, čoho výsledkom bol progres na osobnej, ale najmä firemnej úrovni. Aj vďaka štúdiu medicíny sa naučil výborne zvládať stres a tlak – túto schopnosť dokázal preniesť i do biznisu. Firmy, ktoré Tomáš neustále buduje, sú dnes uznávané nielen koncovými užívateľmi, ale aj technologickými gigantmi a komunitou VR a XR. Jeho príbeh je inšpiratívnym príkladom toho, ako zanietenie, tvrdá práca a ochota učiť sa môžu viesť k úspechu. Tomášovo posolstvo je jasné – nájdite svoju vášeň a nasledujte ju, pretože práve tá vás dokáže poháňať vpred a robiť z vás lídrov vo vašom odbore.

Ivan Antala, CEO spoločnosti Bauer Media Audio, dokázal počas dvadsiatich siedmich rokov v rádiovom biznise premeniť svoju vášeň k hudbe na úspešnú kariéru. Jeho príbeh odštartovala túžba byť rozhlasovým moderátorom, no okolnosti a skúsenosti ho postupne priviedli k rozhodnutiu opustiť vlny éteru a ďalej rozvíjať svoje schopnosti a silné stránky na pozícii hudobného dramaturga. Začínal v alternatívnom rádiu Ragtime, skutočným game changerom v jeho kariére však bola pracovná ponuka na pozíciu hudobného dramaturga v komerčnom, vtedy len začínajúcom rádiu Expres. V Exprese Ivan objavil čaro analýz, čísel a prieskumov, ktoré sa stali základom pre sofistikovaný model vysielacej štruktúry. Tento pragmatický prístup priniesol rádiu nielen úspech, ale aj stabilitu a rast. V roku 2006 sa stal jeho programovým riaditeľom a v roku 2014 prešiel na pozíciu generálneho riaditeľa. Ním je dodnes, aj po expandovaní spoločnosti Bauer Media a prikúpení ďalších dvoch rádií do jej portfólia, čím sa stala najväčším prevádzkovateľom rádiového vysielania v krajine. Ivan je prirodzene organizovaný a analytický človek, čo je preňho veľkou výhodou v jeho profesionálnej kariére. Vyštudoval hotelovú akadémiu a neskôr aj krízový manažment, čím získal široké spektrum znalostí. Avšak fascinácia číslami a analýzami pramení z jeho vnútornej túžby po porozumení a efektívnosti, nie zo štúdia. Pri práci s dátami v rádiovom biznise si uvedomil, že správne použité dáta môžu priniesť mimoriadne výsledky, ak človek dokáže potlačiť svoje ego a osobné preferencie. Jeho kariéra je ukážkovým príkladom princípu „learning by doing“, kde sa Ivan učil mnohé veci za pochodu, prostredníctvom workshopov, školení a konferencií. Tento prístup a otvorená myseľ mu umožnili neustále sa zdokonaľovať a učiť od ľudí, ktorí sú v danej oblasti skúsenejší a znalejší. Okrem pracovného života si Ivan udržiava aj svoje hobby. Hudba bola vždy jeho vášňou, aj keď teraz ju vníma skôr už len ako fanúšik, nie ako súčasť svojej pracovnej náplne. Jeho ďalším aktívnym hobby je poker, ktorý mu poskytuje nielen zábavu, ale aj cenné lekcie v komunikácii, socializácii a riadení emócií. Poker ho učí stratégiám a taktikám, ktoré následne aplikuje aj v biznise a osobnom živote. Hoci Ivanova generácia bola zanietená pre rádio a hudbu, čo formovalo jej profesionálne dráhy, tá dnešná má iné motivácie a prístupy k práci. Neodsudzuje to, naopak, hľadá spôsoby, ako čo najlepšie využiť potenciál mladých ľudí. Verí, že otvorenosť a schopnosť prispôsobiť sa novým výzvam sú kľúčové pre úspech v súčasnom svete. Ivan Antala je lídrom, ktorý dokázal pretaviť svoje vášne a silné stránky za pomoci analytického myslenia a neustáleho vzdelávania na úspech nielen v rádiovom biznise. Jeho nadhľad, rozvaha, schopnosť poučiť sa z chýb a adaptovať sa na nové situácie a výzvy, môžu byť inšpiráciou pre každého, kto chce dosiahnuť svoje ciele a byť pre svoje okolie prínosný.

V biznisovom, stále prevažne mužskom svete je kariérny rast spojený s množstvom výziev. Marta Slováková, tak ako som jej príbeh spoznal, je príkladom toho, ako tvrdá práca a neochvejná vytrvalosť môžu viesť k dosiahnutiu vrcholových postov. Dnes z pozície CEO Junior Achievement Slovensko (známej ako JA Slovensko) dokazuje, že aj tie najsmelšie sny sa môžu splniť. Za sebou má tri vysoké školy. Po krátkom štúdiu na STU sa rozhodla zmeniť smer a vyštudovala politológiu, verejnú politiku a verejnú správu. Počas materskej si uvedomila, že tri roky doma sú pre ňu príliš dlho a začala popri nej pracovať. Navyše, v rovnakom čase dokázala vyštudovať aj MBA. V období pandémie COVID-19 absolvovala ročný online vzdelávací program v oblasti HR na University of Minnesota.

Marta začala svoju kariéru ako asistentka riaditeľa v jednej z nemocníc siete Svet zdravia. Už vtedy ukázala svoju ambicióznosť a schopnosť zvládnuť náročné úlohy. Počas siedmich rokov, z toho piatich v spoločnosti TOI TOI & DIXI, sa z asistentky a office manažérky vypracovala na HR manažérku. Táto cesta ju stála nesmierne veľa síl a odhodlania, no práve skúsenosti, ktoré na nej získala, ju pripravili na budúce výzvy. Aj keď o sebe tvrdí, že je introvert, od detstva mala sen prednášať na vysokej škole. Jej súčasná práca vyžaduje pomerne časté vystupovanie pred ľuďmi, čo ju naučilo zvládať aj situácie mimo komfortnej zóny. Počas pandémie sa zapojila do dobrovoľníckych aktivít v JA Slovensko. Začala ako konzultantka študentských firiem a jej nasadenie ju nakoniec priviedlo až na pozíciu CEO. Tvrdí, že je to náročná a zodpovedná práca, ktorá si vyžaduje množstvo času a trpezlivosti, no prináša aj obrovské uspokojenie a zadosťučinenie. Práca v JA Slovensko jej umožňuje prispievať k vzdelávaniu a príprave desaťtisícok mladých ľudí na trh práce. Jednou z najväčších Martiných výziev bolo naučiť sa prijať kritickú spätnú väzbu. Uvedomila si, že aj keď robí veci najlepšie, ako vie, vždy je priestor na zlepšenie. Táto schopnosť jej pomohla rásť a stať sa lepším lídrom. Hoci nemá konkrétne biznisové vzory, obdivuje tých, ktorí zostávajú nohami na zemi a neprejavujú svoje úspechy materiálnymi vecami. Marta je nielen úspešná profesionálka, ale aj oddaná matka. Čas strávený s 9-ročnou dcérou je pre ňu najlepšou formou relaxu, obzvlášť ak ho trávia spoločne ako parťáčky na cestách. Ako individuálny spôsob oddychu preferuje pečenie. Najmä pečenie moderných „nahých“ tort, zdobených napríklad ovocím. V tejto činnosti našla spôsob, ako uniknúť od pracovných povinností, vypnúť hlavu a nájsť vnútorný pokoj.

Motto „robte veci aj naviac, ako sa vyžaduje, a niekedy aj zadarmo, angažujte sa a buďte aktívni“ je hnacou silou jej kariérneho úspechu. Marta Slováková píše príbeh, ktorý dokazuje, že s odhodlaním, tvrdou prácou a ochotou učiť sa, je možné dosiahnuť kariérny vrchol. A to aj z pozície ženy – matky.

Juraj Fehervari, CEO a majiteľ spoločnosti Be Lenka, je príkladom človeka, ktorý našiel úspech a spokojnosť tým, že nasledoval svoju vášeň a rozhodol sa robiť to, čo miluje. Jeho životný príbeh je plný odvahy, rozhodnutí a neustáleho vývoja. Juraj bol vždy aktívnym človekom, svoju podnikateľskú cestu začínal už v mladom veku. Zanechal štúdium na vysokej škole, aby sa mohol venovať manažmentu a biznisu. S manželkou odcestoval do Austrálie, kde sa mu darilo zarábať si predajom špeciálnych detských píšťaliek na trhoch. Po návrate na Slovensko prišlo krátke obdobie hľadania. Narodením prvého syna sa s manželkou naladili na alternatívne spôsoby životosprávy, výchovy a záujem o prirodzené nosenie detí, čo neskôr prinieslo nové podnikateľské výzvy, časom pretavené do výroby vlastnej barefoot obuvi.

Pri budovaní firmy Be Lenka zažil Juraj mnoho prekážok, no naučil sa z nich ťažiť pozitívne skúsenosti a stavať na nich. So stúpajúcou zodpovednosťou uňho rástla aj odvaha bojovať a nevzdávať sa. Drží sa motta „ľudia ti odpustia všetko, ale nikdy ti neodpustia stratu odvahy“.

Jeho prístup k podnikaniu je motivovaný viac ako len ziskom – vo firme, ktorú vybudoval, sú mnohí jeho kolegovia aj jeho blízki kamaráti. Napriek tomu vyžaduje, aby jeho tím bol najlepší v tom, čo robí, a neustále sa zdokonaľoval. Okrem podnikania sa Juraj angažuje aj v rôznych verejných aktivitách a diskusiách. Snaží sa motivovať a inšpirovať mladých ľudí, aby verili vo svoje nápady a podnikateľský potenciál dokázali rozvíjať aj na Slovensku. Pre Juraja je dôležité mať pocit naplnenia vo svojom živote a robiť to, čo ho skutočne baví. Jeho príbeh je príkladom toho, že skutočné šťastie prichádza zvnútra a je dôležité byť sám so sebou v súlade. Náročnosť podnikania si kompenzuje a filtruje jazdením v jednom z jeho športových áut, čo je preňho aktuálne najlepšia forma relaxu. Relax nachádza aj v čase trávenom so synmi, ktorých zároveň považuje za svojich životných učiteľov.

A keďže Jurajov úspech v biznise sa dostavil až v momente, keď začal robiť to, čo skutočne miloval, to isté radí aj všetkým ostatným naokolo. Tvrdí, že ak sa človek venuje tomu, čo miluje, iba vtedy má omnoho viac odvahy skúšať a posúvať sa vpred.

Pavol Pilař, riaditeľ Umeleckého súboru Lúčnica, hovorí, že v živote má šťastie najmä na veci, ktoré ho bavia a napĺňajú… Ako dieťa vyskúšal rôzne športy, no jeho srdce si napokon získal folklórny súbor Slnečnica z Piešťan, kde som ho spoznal aj ja pred vyše 20 rokmi. Tak ako k umeniu, veľmi blízko mal aj k matematike a fyzike, čo ho priviedlo k štúdiu architektúry na STU. Paralelne popri štúdiu architektúry sa Pavol zapísal aj na VŠMU, kde študoval produkciu a manažment umenia. Rodičia ho podporovali, no s podmienkou, že obe školy dokončí. A tak sa naučil balansovať medzi dvomi odlišnými odbormi, pričom svoj voľný čas venoval tancu v Lúčnici. S ňou absolvoval aj nezabudnuteľné šesťtýždňové turné v Japonsku, po ktorom musel, prirodzene, zameškané štúdium dobehnúť. Po dokončení štúdia zotrval na VŠMU na doktorandskom štúdiu, kde sa venoval výskumu kultúrnej infraštruktúre na Slovensku. Zároveň pracoval ako architekt, pričom sa sústredil najmä na interiéry a revitalizáciu verejných priestorov. Tak sa dostal aj k premene bývalej továrne na Kultúrno-kreatívne centrum ARTA v Piešťanoch – tu nefungoval iba ako architekt, ale podieľal sa aj na celkovom strategickom plánovaní obnovy, finančnom manažmente projektu a množstve rôznych pridružených úloh. Pavlova kariéra dosiahla ďalší zaujímavý moment, keď sa stal riaditeľom Lúčnice. Hoci mal sprvoti rešpekt z práce v štátom zriaďovanej inštitúcii, uvedomil si silu a potenciál značky. Jeho víziou je rozšíriť činnosť nadácie Lúčnica a prostredníctvom nej podporovať mladých talentovaných umelcov a telesá na Slovensku. Aj napriek množstvu povinností Pavol nerelaxuje „vypínaním“, ale „prepínaním“ hlavy. Rád strieda rôzne úlohy a výzvy, čím si udržuje energiu a kreativitu. Verí v moderné technológie, ktoré v rámci svojich aktivít vníma ako nástroj na prilákanie nového publika. Dôležité je však podľa neho udržať si aj vo virtuálnom priestore kvalitu a úroveň výstupov a prezentácie. Jeho posolstvo mladým ľuďom je jasné: „Využite každú príležitosť, ktorú vám život ponúka. Skúšajte nové veci, aj keď sa na prvý pohľad nezdajú atraktívne. Môžu vás prekvapiť a otvoriť nové možnosti sebarealizácie.“

Pavol Pilař je inšpiratívny človek, mladý líder, ktorý s vášňou a tvrdou prácou dosiahol na viacerých frontoch veľké veci. Je dôkazom, že ak si človek niečo zaumieni a robí to s chuťou, nič mu nebráni dosiahnuť ciele.

Vlado Lopušniak, CEO EFB-Elektronik Slovakia, už od detstva miloval knihy a predstavoval si, že žije príbehy svojich hrdinov. Tento letecký nadšenec už ako 12-ročný sníval o tom, že sa stane konštruktérom. Keďže modely lietadiel neboli ľahko dostupné, začal hľadať spôsoby, ako ich vytvoriť sám, a už ako 13-ročný vyrábal prvé formy na spracovanie plastov. Jeho cesta bola plná prekážok. Keď ho po strednej škole neprijali na vysokú, našiel si prácu vo Výskumnom ústave chemických vlákien, kde sa ďalej venoval spracovaniu plastov. Po roku sa však na školu dostal a študoval priemyselný dizajn, pričom pracoval ako brigádnik aj na výrobe plastových modelov pre zahraničný trh. Po skončení štúdia sa rozhodol podnikať. Založil firmu, ktorá vyvíjala prototypy a vyrábala plastové modely. V tom období šiel do všetkého „po hlave“. Hoci mnohé veci nefungovali podľa jeho predstáv, nevzdával sa a stále skúšal niečo nové. Keď jeho podnikanie nakoniec skrachovalo, našiel si prácu ako vývojový inžinier v plastikárskej firme, kde mu zverili postavenie novej fabriky. Vlado staval jednu fabriku za druhou, riadil ich aj počas krízy, vždy pripravený adaptovať sa a zjednodušovať procesy. Svoje neúspechy a omyly bral ako príležitosti na učenie. S každým novým projektom rástla jeho schopnosť riadiť, komunikovať a viesť tímy. Ako manažér si vždy vážil spolupracovníkov, počúval ich rady a hľadal kompromisy. Za kľúčové považuje pokoru a úctu k druhým a ich práci. Posledných zhruba 20 rokov do práce dochádza – hodinu tam a hodinu naspäť. Počas cesty a šoférovania relaxuje počúvaním hudby. Dokáže sa ňou naladiť na iný rytmus, a tak do práce už príde sústredený. Naopak, pri návrate domov mu hudba pomáha odpútať sa od pracovných vecí. Rád cestuje po svete a popri tom vášnivo fotí – prírodu, architektúru či street fotografiu. Fotky si sám upravuje, niektoré kúsky sa mu dokonca podarilo predať aj prostredníctvom renomovanej svetovej fotobanky Shutterstock. Jeho životnou radou je jednoduché, ale silné posolstvo: „Nebojte sa neúspechov. Z každej chyby sa poučte a pokračujte ďalej.“

Disclaimer na úvod: Radoslav Jaššo je môj dlhoročný priateľ, no aj napriek tomu sa vynasnažím byť objektívny v opise jeho príbehu. V čase, keď prijal pozvanie byť súčasťou aj supervízorom môjho projektu, bol na pozícii CEO spoločnosti Aspiro a. s. Aktuálne pôsobí na pozícii Director of Managed Services and Operations v ESET-e.

Je to príbeh, ako sa z dedinského chlapca, neustále ponoreného v knihách a so záľubou v matematických úlohách, stáva úspešný líder. Už od detstva mal dar analyzovať problémy a hľadať v nich riešenia, čo ho priviedlo na matematické gymnázium a neskôr na štúdium podnikových financií s cieľom stať sa traderom. Po vysokej škole získal prácu v spoločnosti Accenture.

Táto práca ho nielen formovala, ale udelila aj niekoľko dôležitých lekcií o líderstve. Narazil na skúsených kolegov, ktorí mu ukázali, ako viesť tím s oddanosťou a so zodpovednosťou. Vždy sa k svojim ľuďom správal tak, ako by chcel, aby sa správali jeho nadriadení k nemu. Osvojil si filozofiu „brutálny k sebe, neúprosný k ostatným“, čoho základom bola vzájomná dôvera a vnútorné nastavenie nikdy nezľaviť z nárokov na seba.

Jeho kariérny rast ho priviedol až na čelo firmy Aspiro, pre ktorú vybudoval aj českú pobočku. Rado Jaššo je ten typ človeka, ktorý nepozná slovo „výhovorka“. Výsledky sú to, čo ho definuje. S odhodlaním a cieľavedomosťou si vyslúžil prezývku „buldozér“ – buď cestu nájde, alebo si ju vybuduje sám.

Podľa neho neexistuje work-life balance, pretože práca je prirodzenou súčasťou života. Namiesto toho hovorí o life balance, kde všetky aspekty života vrátane práce musia byť v harmónii. Práca nie je to, čo „musíme“, ale to, čo by nás malo napĺňať rovnako ako koníčky či vzťahy.

Pre Rada je tou rovnováhou čítanie – knihy sú preňho oddychom. Ročne ich prečíta desiatky, pomáhajú mu udržať si mentálnu sviežosť. S vekom si splnil aj svoj detský sen – kúpil si motorku a jazda na nej sa stala jeho najvyššou formou relaxu a psychohygieny.

Dnes Rado čelí novej výzve – buduje spolu s ostatnými novú divíziu pre spoločnosť ESET, čím sa opäť dostáva do pozície, kde môže vytvárať niečo nové, ambiciózne a hodnotné. Jeho prístup k líderstvu zostáva rovnaký – stále brutálny k sebe a neúprosný k ostatným – neverí, že by mal niekto iný motivovať ľudí zvonku. Motivácia musí prichádzať zvnútra. Úlohou lídra je odstraňovať prekážky na ceste, nie presviedčať, že treba kráčať. Práve tento postoj a neochvejné odhodlanie ho robia skutočným lídrom.

Úspech Rada Jašša je výsledkom tvrdej práce, jasných cieľov a neustáleho hľadania rovnováhy medzi všetkými oblasťami života. „Pokiaľ človek verí v to, čo robí, a nevzdáva sa ani v najťažších chvíľach, cesta k úspechu je len otázkou času,“ tvrdí.

Martina Kolesárová, výkonná riaditeľka Nadácie Pontis, stavia svoje líderstvo na neustálej komunikácii s vonkajšími partnermi, ale najmä so svojím tímom. Vo svete mimovládnych organizácií, kde sa deje veľa pozitívneho, sú na dennom poriadku aj rôzne náročné výzvy – či už ide o udržateľnosť aktivít, alebo spoločenské tlaky, ktoré ovplyvňujú každého. „V súčasnosti je kľúčové nenechať sa strhnúť priemernosťou, ktorá sa na nás valí z každej strany,“ hovorí Martina. Zdôrazňuje potrebu držať sa svojej vízie a ísť si za ňou, aj keď situácia okolo nie je jednoduchá. Pre ňu osobne je dôležité zostať pozitívna, v čom jej pomáha najmä humor. Tvrdí, že schopnosť vedieť sa zasmiať aj na ťažkých situáciách jej dáva silu ísť ďalej. Martina vyrástla v malom meste, kde otec, učiteľ telocviku a tréner futbalu, a mama, zdravotná sestra, formovali jej hodnoty pomoci druhým. Dôležité v jej živote boli aj staré mamy, ktoré napriek ťažkým životným skúsenostiam dokázali okolo seba šíriť lásku, radosť a porozumenie. Boli pre ňu veľkým vzorom, najmä čo sa týka ženských tém, ktoré dodnes vníma veľmi intenzívne. Je absolventkou obchodnej akadémie, no srdce ju viac ťahalo k humanitným vedám. Na Filozofickej fakulte v Prešove vyštudovala dejiny a po ukončení vysokoškolského štúdia sa rozhodla pokračovať na prestížnej Stredoeurópskej univerzite v Budapešti, kde rok študovala politológiu. Po návrate do Bratislavy začala pracovať v British Council, no popri tom rozvíjala ešte aj neziskovú organizáciu zameranú na podporu solárnej energie. „Vždy som mala potrebu robiť niečo zmysluplné a nové,“ dodáva. Formatívnym obdobím v jej živote boli roky, ktoré strávila s manželom a deťmi v zahraničí. Dva roky v Izraeli a dva roky v USA počas materskej dovolenky jej otvorili nové horizonty. V Izraeli sa začala učiť hebrejsky a našla si stáž vo firme, ktorá sa zaoberala zodpovedným podnikaním. Poháňala ju potreba zostať aktívna a v kontakte s ľuďmi. Aj v USA sa jej podarilo zapojiť do neziskového sektora, keď začala pôsobiť ako dobrovoľníčka pre nadáciu, ktorá sa venovala sociálnym inováciám. Práve tieto skúsenosti ju naučili, že tvrdá práca a odvaha opustiť komfortnú zónu prinášajú nové príležitosti. „Nie je to vždy ľahké, ale keď chceš rásť, musíš na sebe makať!“ vysvetľuje. Táto filozofia ju sprevádza celým, nielen profesijným, ale aj osobným životom. Napriek náročným úlohám a vedeniu Nadácie Pontis si Martina vždy nájde čas na to, aby znovu načerpala energiu. Šport bol od malička prirodzenou súčasťou jej života. Naučil ju prekonávať prekážky a posúvať vlastné hranice. Ani dnes si život bez pohybu nevie predstaviť – beh sa stal jej pravidelným rituálom, formou relaxu a sebakontroly. Keď sa veci nevydaria podľa jej predstáv, Martina Kolesárová vie, že dôležité je dať tomu čas a všetko sa nakoniec vyrieši. „Nič nie je také horúce, ako sa na prvý pohľad zdá,“ konštatuje s úsmevom na tvári.

Pavol Čekan, CEO MultiplexDX International, je ako osobnosť, vedec a líder od povahy súťaživý. Úspešne pôsobí v oblasti molekulárnej biológie, biochémie a molekulárnej onkológie. No zároveň ako dlhoročný folklorista, primáš kapely, dokáže svojím spevom a hrou na husle roztancovať a zabaviť nielen tanečníkov, ale aj celé publikum.

Čekan začal svoju kariéru s túžbou dosiahnuť uznanie vo vedeckom svete. S príchodom rodiny sa však jeho motivácia postupne zmenila. Dnes je jeho hnacím motorom túžba budovať dobre fungujúcu a prosperujúcu firmu, ktorá mu v budúcnosti umožní spomaliť a tráviť viac času s manželkou a so synmi. V tomto procese si uvedomil, že úspech sa nemeria len kariérnymi míľnikmi, ale aj tým, ako dokážeme zladiť prácu s rodinným životom.

Niekoľko rokov života v zahraničí ho naučilo jednu zásadnú lekciu – aj keď jeho rodná krajina nie je v mnohých ohľadoch dokonalá, predsa len je „jeho“. Podobne ako vo vzťahoch, kde si uvedomuje, že dokonalosť neexistuje a naše vlastné vzťahy a ich hodnota majú najvyššiu cenu. Úprimne cíti veľkú zodpovednosť za svoj podiel v tvorbe lepšej budúcnosti pre Slovensko, vníma to ako svoju osobnú misiu.

Vo vedení firmy aj vo vede sa Čekan riadi Sokratovým výrokom: „Viem, že nič neviem.“ Tento prístup považuje za kľúč k úspechu, pretože spája ambíciu s pokorou. Vie, že si to vyžaduje trpezlivosť, neustále sebazdokonaľovanie aj odvahu priznať si, že stále sa máme čo učiť. Ako CEO sa naučil dôverovať svojmu tímu, podporovať jeho členov, dať im priestor na rast a delegovať na nich úlohy. Doma však táto stratégia neplatí – tu sa jeho úloha líši. „Delegovať na manželku a deti nefunguje,“ hovorí s úsmevom.

Čekan sa snaží porozumieť aj mladej generácii, ktorá prichádza na pracovný trh s novými zručnosťami a potrebami. Rozumie, že sú pod neustálym tlakom, plní vnemov z technológií a internetu, preto je ich mentálna únava omnoho častejšia. Sám sa učí, ako prispôsobiť svoje vedenie potrebám týchto mladých talentov.

Napriek tomu, že sa mu kariérne darí, pripomína si, že to neznamená automaticky aj šťastie. Cesta k triumfom ho naučila, že kľúčovým faktorom je rovnováha. Rodina, kariéra a osobný život musia byť v harmónii, aby sme skutočne cítili naplnenie. Aj preto sa snaží aktívne relaxovať – či už s rodinou, alebo pri športe, akým je napríklad florbal.

Na záver aj Pavol Čekan radí každému, aby šiel za svojimi snami. Život podľa neho nie je len o dosahovaní cieľov, ale aj o schopnosti osláviť každý malý úspech. Tvrdí, že je dôležité sa občas zastaviť, pozrieť spätne na to, čo sme už dosiahli, a uvedomiť si, že ten náš život je vlastne dobrý. Pretože práve vtedy môžeme vychutnať, že sa nám niečo naozaj podarilo.

Nie každý objaví svoje poslanie hneď. Branislav Siklienka, CEO a majiteľ firmy Rufusen, úspešný podnikateľ a osvetár v oblasti zelených striech, prešiel dlhú cestu, kým sa dostal tam, kde je dnes. Jeho príbeh hovorí o tom, že aj keď začínate kariéru v jednej oblasti, môže vás život zaviesť úplne iným smerom.

Braňo si po ukončení gymnázia zvolil štúdium ekonómie, hoci matematika mu nešla od ruky, ale tvrdo si ju vydrel. Skončil financie na univerzite v Banskej Bystrici a venoval sa finančným analýzam dlhých 12 rokov. Práca ho spočiatku bavila. Mal možnosť cestovať po Európe a vidieť tak fungovanie biznisov zvnútra. Práve tieto skúsenosti mu pomohli lepšie pochopiť reálne fungovanie firiem.

Po niekoľkých rokoch v sektore financií začal cítiť, že niečo nie je v poriadku. Práca do neskorých večerných hodín a neustále riešenie byrokracie ho začali vyčerpávať. Postupne sa dostavil pocit vyhorenia – nedostatok kontaktu s reálnym biznisom, len nekonečné tabuľky a reporty. Pochopil, že to už nie je cesta preňho.

V roku 2015 nastal zlom. Pridal sa k bratovi, ktorý práve zakladal záhradné centrum. Zrazu sa ocitol vo svete, kde namiesto zelených excelových tabuliek začal pracovať so zeleňou. Práve tu, okolo roku 2017, narazil na problematiku zelených striech. Konferencia v Londýne, ktorá sa zaoberala environmentálnymi riešeniami pre mestá, mu otvorila oči. Zistil, že zelené strechy sú nielen estetickým doplnkom, ale dokážu reálne znížiť teplotu v mestách až o tri stupne a majú tak veľký potenciál v riešení negatívnych prejavov klimatickej zmeny.

Zrazu mal pred sebou jasný cieľ – venovať sa zeleným strechám a zmeniť spôsob, akým na ne ľudia na Slovensku pozerajú. Na našom trhu však nebolo jednoduché začať. V porovnaní so zahraničím, kde boli tieto strechy bežné, sa u nás tento koncept ešte len začínal udomácňovať. Napriek tomu nikdy nestratil motiváciu. Vedel, že to, čo robí, má hlbší význam. Každý rok mu prinášal nové výzvy a skúsenosti.

Balans optimálneho fungovania mu prinavracia joga, ktorá pomáha nielen fyzicky, ale aj mentálne. Okrem toho sa so ženou venujú sebarozvoju prostredníctvom špecializovaných seminárov či zlepšovania životného štýlu.

Braňa mnohí poznajú aj vďaka sociálnej sieti LinkedIn, kde už vyše štyri roky aktívne prispieva, propaguje zelené strechy a šíri osvetu o ich benefitoch. Hoci pôvodne netušil, kam ho táto cesta zavedie, dnes je jedným z TOP 5 prispievateľov a svojimi príspevkami z oblasti zelených riešení dokáže vzbudiť pozornosť nielen doma, ale aj v zahraničí.

Jeho kariérny rast aj prerod je inšpiráciou pre každého, kto stále hľadá odvahu vykročiť z komfortnej zóny a nasledovať svoju vášeň. „Choďte za tým, čo vás baví, nie za tým, čo je práve trendové. Snažte sa premeniť svoje koníčky na prácu a počúvajte viac svoje srdce, než rozum,“ odkazuje Braňo Siklienka.

Už ako dieťa bol fascinovaný drevom, a to vďaka svojmu starému otcovi – stolárovi. Keď sa sám naučil vyrezávať pištole z dreva, ešte netušil, že osud mu prácu s týmto materiálom predurčil aj ako spôsob obživy. Kamil Horák, dnes CEO renomovanej výrobnej firmy Horák Interiéry, vyštudoval prestížnu drevársku školu v Spišskej Novej Vsi. To však bol len začiatok jeho dlhého, často kľukatého, no inšpiratívneho príbehu. Po ukončení školy začal praxovať ako stolár a postupne sa vypracoval od majstra výroby, konštruktéra až na vedúceho prevádzky v štátnom podniku. No túžba po lepšom živote a zodpovednosť postarať sa o rodinu ho zaviedla za prácou až do Rakúska, hoci neovládal nemčinu. Päť rokov ťažkej práce v stolárskej dielni ani diskomfort z rečovej bariéry, nič z toho ho nezlomilo – zastavil ho až úraz chrbtice. Rozhodol sa vrátiť na Slovensko a po roku práceneschopnosti začal podľa vzoru svojich bratov podnikať sám. Rok 1995 sa stal prelomovým. Kamil založil firmu, kúpil starú skladovú halu, ktorú svojpomocne prerobil, a vybudoval v nej dielňu. Cieľ bol jasný – produkovať kvalitné výrobky a vytvoriť stabilné pracovné prostredie. Cítil nesmiernu zodpovednosť postarať sa o svojich zamestnancov, ale aj splatiť dlhy, ktoré mu vznikli pri rozbiehaní výroby. Úspech prichádzal postupne, krok za krokom, s tvrdou prácou a odhodlaním. No nie je to len práca, čo Kamila formovalo. Už ako 15-ročný začal trénovať karate, čo mu dodalo nielen fyzickú silu, ale aj mentálnu odolnosť. „Karate ma naučilo disciplíne, odolnosti a schopnosti vydržať do konca,“ hovorí. Tieto hodnoty si preniesol do pracovného aj osobného života. Keď sa firmou prehnali ťažké časy, nezaprel v sebe lídra. Ťahal s tímom vo výrobe až do rána, ak bolo treba. No zároveň si váži chvíle pohody – rád ide s kolegami na pivo či klobásu. Karate mu dalo viac než len fyzickú kondíciu. Naučilo ho vytrvať a nikdy sa nevzdať. „Všetko, čo odložíte na neskôr, sa vám vráti trojnásobne,“ tvrdí Kamil, ktorý stále praktizuje i trénuje tento šport a dokáže si pri ňom úplne vyčistiť hlavu. Za tie roky, čo sa mu venuje, vidí aj zmeny. Kedysi bolo karate viac „chlapčenským“ športom, v súčasnosti v ňom excelujú dievčatá, ktoré sú často cieľavedomejšie a disciplinovanejšie. Dnes sa Kamil Horák pozerá na svoju firmu s pokorou i hrdosťou. Aj napriek tomu, že mladí ľudia majú čoraz menší záujem o manuálnu prácu, stále dokáže nájsť šikovných a zanietených zamestnancov. Atmosféra vo firme je priateľská a aj preto sa mu darí držať pohromade silný tím. Jeho životné heslo je jednoduché: „Tak ako sa správaš k druhým, tak sa budú oni správať k tebe.“ Tento prístup je kľúčom nielen k úspechu v práci, ale aj v osobnom živote.

Odmalička mal Mišo Meško, CEO Martinusu, jednu veľkú vášeň – tvoriť. Či už išlo o budovanie virtuálnych svetov v počítačových hrách, alebo prípravu školského časopisu, vždy ho poháňala túžba vytvoriť niečo nové. A aj keď ho rodičia viedli k rôznym aktivitám, ako napríklad hra na klavíri alebo folklórny tanec, jeho srdce vždy ťahalo k počítaču, kde mohol uplatniť svoju kreativitu.

Jeho cesta podnikateľa siaha až do študentských rokov, keď založil portál www.referaty.sk. Tento projekt neskôr predal a svoje úsilie presmeroval do rozvoja kníhkupectva Martinus. Pri spätnom pohľade necíti, že by pre firmu niečo obetoval na úkor svojho komfortu. „Robil som to, čo som miloval,“ hovorí Mišo, ktorý vždy vedel nájsť rovnováhu medzi tvrdou prácou a osobným šťastím.

Už v čase rozbiehania Martinusu padlo rozhodnutie odísť na Work & Travel do USA, kde si zarábal výrobou sendvičov, hoc na to nebol odkázaný. Bral to ako výzvu a príležitosť zažiť niečo nové. Rovnako tak strávil pol roka na študijnom pobyte Erazmus v Holandsku. Tieto zahraničné pobyty považuje za kľúčové momenty svojho študentského života i ďalšieho osobného rastu.

Mišo verí, že úspech neprichádza prostredníctvom obety, ale autentickej vášne. Jeho vorkoholické roky sa začali ešte počas štúdií, keď po prednáškach trávil dlhé hodiny za počítačom. „Cítil som, že toto tempo nebude udržateľné a postupne som začal meniť svoj životný štýl,“ priznáva. Dnes sa usiluje o vyváženosť medzi prácou a osobným životom a vidí, že cesta k dlhodobej spokojnosti vedie cez porozumenie sebe samému.

Aj líderstvo v rámci Martinusu vníma ako neustály proces sebapoznávania a sebauvedomovania. Verí, že oveľa zmysluplnejší je osobný rozvoj, než len fókus na rast firmy. „Jedného dňa príde moment, keď bude treba prenechať miesto mladším. Teším sa na ten deň, keď si vyložím nohy – ale len na chvíľku,“ usmieva sa. Je totiž typ človeka, ktorého neustále baví kreovať a objavovať…

Súčasnú generáciu vníma pozitívne. Vidí mnoho šikovných, pokorných a ambicióznych ľudí, ktorí na sebe tvrdo pracujú. Zároveň si však všimol, že súčasnosť prináša fenomén sebavedomých mladých ľudí bez skúseností, ktorí si na pohovoroch pýtajú vysoké platy a benefity. Tento trend vníma ako prirodzený dôsledok tlaku spoločnosti na úspech.

V mladosti nebol nadšencom športu. K behaniu sa dostal iba vďaka technológii – senzoru do topánok Nike+, ktorý mu umožňoval merať si tempo a vzdialenosť. Jeho behanie nebolo teda primárne o pohybe, ale o objavovaní, ako táto technológia funguje. To ho inšpirovalo začať, no a dnes sú beh a cyklistika neoddeliteľnou súčasťou jeho života.

Podľa Miša Meška je kľúčové nájsť v živote rovnováhu medzi vlastnými túžbami a potrebami ľudí okolo seba. „Hľadanie balansu medzi ‚ja‘ a ‚my‘ je nekonečné,“ hovorí. Dosiahnuť týmto spôsobom rovnováhu v každodenných výzvach života je podľa neho cestou k dlhodobej spokojnosti a úspechu.

Magdaléna Rothová už takmer desať rokov vedie organizáciu ACEC (Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu), kde našla novú životnú perspektívu. Hoci do neziskovej sféry vstúpila náhodou, pomerne rýchlo sa vypracovala a stala sa v organizácii riaditeľkou. Sama priznáva, že svet neziskových organizácií bol pre ňu novým vesmírom – predtým pôsobila len v komerčnom sektore. Pôvodne očakávala, že jej, matke samoživiteľke, nová práca umožní venovať viac času dcére. Dnes vie, že čas je najvzácnejšia komodita. Žonglovanie medzi pracovnými povinnosťami a rodinou je nekonečná hra na balans, no našla viac, ako hľadala.

Magdaléna pochádza zo vzdelanej rodiny, obaja rodičia „matfyzáci“, prírodné vedy boli tak-nejako jej prirodzeným prostredím. No vrodená zvedavosť ju poháňala iným smerom a na strednej škole ju priviedla aj k divadlu. V treťom ročníku sa vybrala študovať na rok do USA, čo bol silný, formujúci moment.

Po ukončení gymnázia zvažovala kariéru v práve. Napokon zakotvila na Fakulte masmediálnej komunikácie v Trnave, kde stretla inšpiratívnych spolužiakov, dnes úspešných v celom komerčnom aj kreatívnom spektre. Už počas štúdia sa púšťala do rôznych brigád i serióznejších prác, od eventov až po gastrosektor. O tom, čo sa počas týchto rokov naučila, dnes hovorí s vďakou: „Každá práca, ktorú som vyskúšala, mi niečo dala – najmä schopnosť poradiť si v novej situácii.“

V priebehu rokov sa Magdaléna vyprofilovala ako líderka, ktorá v sebe kombinuje pokoru, rešpekt k ľuďom, lásku k životu, čo z nej srší v každom momente. Miluje úsmev, ktorý jej pomáha zdolávať život s ľahkosťou a noblesou. Životom ju sprevádza myšlienka, že: „Problém nie je problém. Problém je, ako sa s ním vyrovnáme.“ Momenty v živote, ktoré ju vyhodia z komfortnej zóny, prijíma ako výzvy. Hovorí, že verí v silu odlišností, ktoré nás učia rásť a rozvíjať sa.

Život ju naučil hľadať aj v ťažkých situáciách benefity. „Ak veci nejdú podľa plánu, nachvíľku zastanem, nadýchnem sa a idem ďalej,“ vraví. Najväčšiu vďaku cíti voči ľuďom, ktorí ju obklopujú. V súkromí, ale aj v práci. „Môžem byť len takým dobrým lídrom, aký dobrý je môj tím – a ten mám fantastický!“ priznáva. Má ich podporu, rešpekt a ich pracovné nasadenie a nadšenie ju ženú vpred.

Pre Magdalénu je kľúčový aj odpočinok. Jej rozptýlená myseľ je nonstop v pozore. Aj preto si pre skutočný oddych vyberá pokojné miesta a situácie, kde môže byť sama alebo s knihami a stíšiť svoje myšlienky. Miluje zákutia miest, kde môže doslova cítiť prítomnosť minulých generácií. „Len keď sa dokážem spojiť sama so sebou, mám potrebnú silu spájať sa s druhými, v práci i v súkromí,“ prezrádza.

Magdaléna Rothová je v dobrom zmysle slova spontánny živel, ktorý vás strhne, očarí svojím šarmom a inteligenciou. Nad výzvami, ktoré jej život prináša, si neláme hlavu. Je to žena, ktorá vie, že každý deň treba žiť s pokorou, rešpektom a vďakou. „Svet je presne taký, akými očami sa naň pozeráme,“ uzatvára s úsmevom.